Dnes je sobota, 13.august 2022, meniny má: Ľubomír
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Csongor Kassai: Nič netrvá večne

máj 24, 2022 - 09:00
Herec Csongor Kassai pripodobnil nakrúcanie novej romantickej komédie k prvému skoku do mora. Je šťastný, že sa po pandemickom útlme môže naplno herecky realizovať a možno začne aj cvičiť.
Foto: 
Archív Csongor Kassai

Sedeli sme vedľa seba na premiére romantickej komédie Láska hory prenáša a všimla som si, že ste sa bavili, akoby ste ten film videli po prvý raz.

Tak to bolo kvôli tomu, že som to videl naozaj po prvý krát. Teším sa, že som dostal túto ponuku, nakrúcanie som si užil naplno a film ma naozaj baví. Zaujímavosťou je oznámenie covid testovania v záverečných titulkoch, to mi pripadá, ako keď pozeráme americké filmy, kde ešte stoja dvojičky. Azda sa na to budeme pozerať aj o pár rokov ako na raritu. Ďalšie generácie na to budú hľadieť ako na sci-fi. Možno. 

Máte zjavnú radosť, že sa môžete po pandémii opäť pracovne realizovať.

Počas zúriacej korony som odohral iba zopár predstavení. Nakrúcanie spomínaného filmu bolo pre mňa, ako keď dieťa zbadá prvýkrát more. Hneď som mal chuť do neho skočiť a zaplávať si. Bolo to veľmi uzavreté z dôvodu šírenia nákazy, tak sme sa cítili ako v súkromnom štúdiu, kde sme mohli aj prespať. Neustále testovania našťastie dopomohli k tomu, že nik neochorel, tak sme ho mohli v pokoji dokončiť. 

Je naozaj možné, aby láska hory preniesla?

Aj hora pokojne môže lásku prenášať (smiech). Je to ten najsilnejší cit, ktorého je človek schopný. 

Ako sa v poslednom období máte?

Ďakujem, dobre. Predtým som veľmi často pendloval kvôli práci medzi Prahou a Bratislavou. Teraz žijem v pokojnejšom móde. 

Kde vás môžu diváci vidieť?

V Prahe hrám v rodinnom muzikáli Mauglí v divadle Kalich a v Národnom divadle v predstavení Kytice od Karla Jaromíra Erbena. Tie získali aj cenu Thálie za najlepšiu inscenáciu ako najlepší výtvarný počin v Česku. A máme ich takmer vždy beznádejne vypredané, čo ma, samozrejme, nesmierne teší. Ešte účinkujem v divadle GUnaGU v hrách Muži sa minuli a Poslední hrdinovia. Sú to veľmi zaujímavé predstavenia a som rád, že robím veci, ktoré ma bavia. Hrám tiež v súkromnej produkcii s názvom KUMŠT, v predstavení s rovnomenným názvom s Martinom Mňahončákom a Gregorom Hološkom. Nie je toho tak veľa ako predtým, ale stojí to za to. 

Čeština nie je jednoduchý jazyk, možno si mnohí myslíme, ako hravo ju ovládame, ale hrať v nej predstavenie je predsa len náročnejšie.

To veru áno. Mám s ňou veľký problém, ale hrám v nej. Predstavenia Mauglí Kytice už zvládam „ľavou zadnou“, pretože som sa vyučil na rolách Quasimoda, Kudykama, Merlina a to vám poviem, nebola to žiadna sranda. Málokedy som pri týchto rolách zliezol z javiska, bol som tam skoro celú hru, a to bol „docela nářez“ (smiech). Zdá sa, že moja čeština je akceptovateľná.

Pochádzate z Kráľovského Chlmca, mesta nachádzajúceho sa na samom východe Slovenska a vyrástli ste v rodine, kde sa hovorilo po maďarsky. Nemali ste problém odstrániť prízvuk s východniarskym a maďarským akcentom? 

Ta to hej. U nás doma sa nehovorilo šarišsky, ani po rusnácky, iba po maďarsky. Takže môj zvláštny prízvuk v češtine nevedia vôbec identifikovať. Česi si myslia, že je asi slovenský, ale v slovenčine ho mám zase maďarský. Škôlku aj základnú školu som vychodil celú v maďarčine a na strednej škole som študoval v Košiciach na maďarskej strednej priemyselnej škole. Slovenčinu som príliš nepotreboval, až kým som sa nedostal na VŠMU. Vyrastal som v sedemdesiatych rokoch, boli sme vtedy Československo a nik neriešil, kto akým jazykom rozpráva. Bývali u nás Moravania, sudetskí Nemci, Rakúšania, Maďari, Rómovia, Poliaci.. Ťažko si môže v našich končinách niekto povedať, že má čistokrvnú národnosť. 

_15a0662.jpg

Foto: 
Archív Csongor Kassai

Cestujete rád?

Ťahám na päťdesiatku, cestovať sa mi už tak nechce. Kvôli práci sa nacestujem dosť, chodím stále vlakom, vodičák stále nemám a ani si ho neplánujem spraviť. Vo vlaku si výborne oddýchnem. 

Pri čom si najlepšie oddýchnete?

Milujem biliard. Hrám ho vždy, keď mám možnosť. Práve som pozeral majstrovstvá sveta v snookri, bolo to veľmi napínavé. Keď som veľa pracoval, bol som rád, že som si od kultúry oddýchol. Pre mňa nie je relax pozerať sa na divadelné predstavenie, rozoberal by som kolegov. Zrejme je to choroba z povolania. Pred pandémiou som mal dojem, že Slovensko bolo vo veľmi dobrej pozícii, mohli sme expandovať v kultúre aj v ekonomike, rástli sme, a zrazu covid. A teraz vojna, čo je oveľa horšie.

Diváci možno v súčasnosti uvítajú viac komediálny žáner než drámu, tej zažívame všetci momentálne dosť.

Tiež si myslím, preto aj mám radosť z komédie, ktorú sme natočili. Drámu zažívajú aj tí, čo teraz živia rodiny a musia z rovnakého platu kúpiť drahší chlieb aj mlieko. To, čo teraz ide z Ruska, sa už musí riešiť na politickej úrovni a vlci svoriek sa musia dohodnúť, ako bude ďalej svet vyzerať. Čo chce Homo sapiens dosiahnuť? Ja sa na Putina pozerám asi z hereckého hľadiska, premýšľam, aký je jeho dôvod, že koná práve takto, údajne sa s ním nebaví ani jeho dcéra a jemu je to jedno. Obávam sa, že vojnový konflikt sa bude ťahať ešte dlho. 

Vy ste spokojný tak, ako teraz žijete?

Som, nemôžem sa sťažovať. Práce mám tak akurát. Stretávam známeho z kaviarne, kde som chodil na kávu v mäsiarstve, jeho kaviareň totiž zatvorili. Všetci sa nejako snažia pretĺkať. Mám šťastie, že mi zatiaľ prácu ponúkajú, som za to naozaj vďačný. Mám pocit, že keď sú ľudia doma a nerealizujú sa dostatočne, starnú rýchlejšie. A to by som nerád. Na jednej strane som pracovný stres neznášal, a teraz ho viem konečne doceniť. V prvej vlne som sa až po dvoch mesiacoch zbadal a povedal si: „Csongor, Csongor, veď ty nič nerobíš, ani sa nehýbeš.“ Len som sedel doma, a to nefunguje tak, že zrazu vytiahnem zo šuplíka všetky bicepsy a tricepsy, aby ma uniesli. Pochopil som, že sa musím o seba starať. Ešte som síce nezačal, ale raz to príde. Nič netrvá večne, aj to zlé, aj dobré raz pominie.